Sen sa stáva skutočnosťou

27.10.2013
Tie odchody a sedenie v lietadle ma už nebavia. No ja znova sedím v tej "rúre". A sen sa stáva skutočnostou. Naberám smer Brazília, sen väčšiny lietačov, a to ešte, že Quixada. Odlet z Viedne, prestup v Madride. Tam dlhé čakanie. Dávam ako pokaždé v Madride zopár San Miguel ...total nuda.

 Potom z Madridu do Ria... Tam totál bludisko na domestic fligt smer Fortaleza. Do Fortalezy prilietam skoro ráno 2:25 a som nútený tam čakať na zmenáreň, lebo bankomaty ingorujú moje kreditky. Letisková hala je plná komárov a nie je možné im uniknúť. Anglicky tu nikto nerozpráva, komunikácia je biedna. Otvárajú zmenáreň, kurz je tak nevýhodný, že by som toho chlapa najradšej pretiahol cez okienko a vysvetlil mu, čo si myslím o jeho podnikaní. Po šiestych hodinách sa konečne posúvam do mesta na Rodoviaria, ako miestni hovoria autobusovej stanici. Prvé dva spoje mi utiekli, lebo ak nepoznáš reč, tvoja chyba. Ďalší spoj ok. Washingtom - conduktor, mi správne poradil a posúvam sa ďalej. Vystupujem pred bus station a čo nevidím, minibus Quixada... Vamos... I go. Som prvy cestujúci. Chlapík je ochotný ako nič. Za chvíľu hlási - stojime, prestávka. No čo sa stalo? Zaťahuje závesy. Na chlapika to došlo a kedže sme v meste, neni kde, tak si uľaví do fľaše.  No OK. Po ceste do Quixady zbierame všetkých, čo nám mávajú, alebo tých na ktorých šofér použil klaxsón. Chvíľu to valíme aj 120, lebo cesta je priama. V Quixade volám majiteľovi hotela, tiež lietač v jednej osobe. Nestačím dopiť druhý SKOL a už je pri mne. SKOL je najlepšie pivo v brazílii. 

Zoznamovací deň

29.10
Prvý raz na štarte. Priestoru je dostatok ale aj tak sú zvyčajne iba dva padáčiky na štarte rozbalené. Tiež prístrešok pre pilotov alebo divákov, aby sa mali kde schovať pred silným slnkom.

Mraky proklate nízko - sa mi zdalo. Pomaly vybalujem vercajch. Štartujem nie medzi prvými, ale ani nie posledný.
Mraky po trati celkom pekné, no aj tak mám pocit, že som nízko. Pristávam ani nie 50km od štartu, v malej osade. Nestačím ani vypnúť prístroje a okolo mňa koopec domorodcov. Priatelskí ľudia sú tu.

Po chvíli pristáva neďaleko mňa Stefan zo Švajcu. Rýchlo balíme, robíme pár fotiek k tomu. Berieme mototaxi motorky a valíme asi 10km na asfaltovú cestu. Na zvoz čakame v malej krčmičke pri hlavnej ceste. Pri konzumácii Skolu už preberáme, ako to, že sme tak rýchlo na zemi.

Smolný deň

30.10
Ráno vstávame pred piatou. Rýchle raňajky - fuul servis plus veľký výber ovocia. O 6-tej je už vývoz na štart a o 7-mej štartujú už odvážlivci. Výber pilotov je tu z celej európy plus na štarte sú aj Brazílci. Prekvapením sú pre mňa práve oni. Rýchlo pripravení čakajúc v sedačkách na štarte, jeden vedľa druhého. Fučalo ozaj svižne. My cezpolní sme ešte nemali vybalené, keď v jeden okamih brazílsky pilot ukázal rukou - vamos. V sekunde boli na štarte za pomoci asistentov roztiahnutí. Paulo, miestny znalec podmienok stojí na štarte a dáva pokyny pilotom, kedy treba štartovať. Naozaj sa vyzná velmi dobre a dá sa na neho spolahnúť. V priebehu 5 min. sú všetci Brazílci vo vzduchu.
Idem do toho. Mám pocit že fúka ozaj prisilno, minimálne 40-tka. Piati pomocníci berú moje kridlo....no zbohom asi neviem čo robím 

Pozeram na Paula, ten už mi máva rukou "go-go". Je to sila. Potom už vo vzduchu počujem Paulov výkryk  "spiida, spiida".
Dostupy sú slabé, u nás by som nemyslel na odlet. Domáci zmizli, tak musím aj ja. Mraky už boli naskákané, radosť sa na ne pozerať. Fúka čistý východ. Výhľady pekné, ale foťák radšej nevyťahujem, aj dnes sa mi zdá, že som nízko. Asi 60 km pred Nova Russas ostáva obloha bez mrakov a termika zoslabla. Pristávam pár kilákov za mestom na jednej farme. Škoda toho, letel som v celkom dobrom čase a sadnúť tak skoro, je smola. Balím výbavu, prichádza za mnou domáci staršina a odvádza ma do domu. Tam už čakajú jeho synovia.

Anglicky nevedia a mám pocit, že ani portugalsky. Šľapem 4 kiláky smerom do mesta. To nieje ani teplo čo cítim, to je sauna. V meste aj so šoférom zvozu sedíme v churascarii a davame churasco - fakt dobré papaníčko. Tu je zvykom všetko podávať spoločne a každý si naberá podľa toho, na čo a koľko má chuť. No ja k tomu niekoľko cervejas Skol.

Večer na hoteli zisťujem, že Brazílci vyhnili po 10km.
Horšia správa je, že Stefan so Švajcu pristával po 300km na cúvačku, trochen fučalo a narazil si chrbát... helikoptéra, nemocnica, zlomenina a odvoz domov... Štefan, prajem skoré uzdravenie, a tej tvojej priateľke pochopenie a trpezlivosť.

No uvidíme, čo nás čaká v ďalšie dni.                  TRACKLOG

Prvá 300-ka

1.11.
No asi vás sklamem, ale na štarte niesom prvý. Je to zbytočné, aj tak všetci vyčkávajú min. hodinu vo vzduchu. Keďžze sme blízko rovníku, štartuje sa približne o 7-mej. Prvé mraky sú nízko, asi tak 800 MSL.  Paulo na štarte odvádza podctivú prácu, nikoho nepošle do vzduchu v nesprávny okamih. Skôr piloti sú nepripravení a  nepozorní. Prve kilometre sú vždy najťažšie, ale to platí asi všade. Vezieš sa v malej výške a rozmyšľaš, či počkať, alebo ísť ďalej. Dnes 40 kilákov od štartu vyťahujem kamerku, akoby som vedel, že nemám čo stratiť. Aj so zapnutou kamerou dávam prvý mrak s lepšou výškou.

Zdá sa, že piloti tu moc nespolupracujú a je lepšie, že letím sám. Dávam to severnejšou stranou, zdá sa mi to lepšie, krajšie mraky a dialnice sa robia, ale nestíham na tú diaľnicu naskočiť. Na 100- 120 kilometri mraky zmizli a ja spomaľujem. Robia sa chmáry, ale rýchlo miznú. Je to tým, že od Monsenhor Tabosa je už iné údolie a suchšie podložie. Z náhornej plošiny to klesá dolu a to je posledná možnosť nastúpať lepšiu výšku pred letom do údolia. Zdvíham sa v silnom úzkom stupáku, trochu v závetrí. Plný optimizmu letím do údolia do rovín, kde sa už začali robiť zase slabunké mraky. Vyberám si miesto, kde by to už malo byť, ale to je veľký omyl. Letím k ceste, inde nie je možné pristáť, alebo je to ďaleko. Už sa vidím pristávať na ceste, keď stretám rozbitú 6-ku. Rozhádže ma, že mám chuť sa na to vykašlať. Po 200m ju konečne ustreďujem a stúpanie sa ukľudnilo na 3-4metríky. Ďalej to pokračuje celkom normálne. Letím severne od Nova Russas. Letím mimo obývanú oblasť. Terén sa tam zdvíha do ďalšej náhornej plošiny. Ja tam vidím mestá a dediny. 

A keď prilietam nad to miesto, sú tam len skaly a piesok. Veľmi to klame. Keď to nepoznáš, oklameš sa. Cesty tam sú, ale nikde ani živej duše. Na konci tej plošiny nachádzam príjemné stúpanie. Mám dosť výšky a vravím si, idem odtiaľto. Vylietam s kľudného stupáku a v sekunde razantná rýchla kravata. Uf, hneď na druhej strane a hneď do špirály plus twist k tomu. Zaujimavé, že v tej špirále vidím na zemi dvoch ľudí, ako ku mne dvíhajú ruky . Letím po chrbte, ale ok. Stratil som tým 200 m. Rozdýchavam to ale letím ďalej.

Podložie bolo v tom mieste dosť suché, piesok a buš, asi preto ten bordel vo vzduchu. Letím stále severnejšou stranou. Dávam svojich prvých 300 km. Do Piripiri dolietam s dobrou výškou a je jasné, že to môžem natiahnuť ďalej. No najskôr sa musím rozkukať, kade letieť. Nie všade sa dá pristáť.  Pristávam v malej dedinke do ohrady pre býkov. Nevidel som ich, že tam sú. Trochu som ich vyplašil, aspoň že na mňa neútočia. Sú takí menší, ešte nevedia, čo si môžu dovoliť, ale na trnafčana si hádam nebudú dovolovať. Hneď ako pristávam, potrebujem uvolniť mechúr -  ti brazílci asi bývajú na stromoch či čo!!!  Prichádzajú z každej strany, idú ku mne, "sak to nestihnem", uff .
Rýchlo balím. Autobus nič, moto taxi nič, anglicky nič, jediné čomu rozumiem je Skol...  Tak dávam 2ks.   Potom beriem chlapíka s najlepšou motorkou a fičíme do Piripiri. Odtiaľ zvozom, po ceste ešte berieme Martina a Petra.
Na hotel prichádzame o 2hej ráno. A druhý deň znova na kopec - lietať .   TRACKLOG

Zopár dní - relax

2. -5. 11.
Počasie aj v takej krajine ako je Brazília nie je stále ukážkovo preletové. Po dva dni nám tu zapršalo. Dali sme nelietacie aktivity. Jeden deň pláž na SV Aracati, v 70-tych rokoch raj hipies. 

Pekné miesto pre ľudí, čo nelietajú. Užívali si tu kitesurfers. A neskôr večer tu polietal miestny tandemista. Dali sme nejaké špecialitky na obed, skúsil som miestne rybaciny. 

Pekný výlet, ale návrat na hotel zase neskorý, ako z preletu.
Kedže popršalo, miestni sa obávajú, že veľmi rýchlo bude všetko zelené a termika a vietor zoslabnú. Jeden deň lietame miestne.

Ďalšie trojkilo

6. 11.
Dnes všetko ako má byť, štart načas, počasie je . Skúšam priamejšiu cestu po Nava Russas. Tam stretám dvoch pilotov ABAC tímu. Ďalej letím severne cez neobývanú oblasť a franíici to dávajú poblíž hlavnej cesty. Čím ďalej na západ pribúda výšková oblačnosť. Prilietam do Piripiri, kde sa znova stretávam s Honorinom a Lucasom.

Čas príletu je celkom fajn, ale pre oblačnosť je zbytočné letieť ďalej. Pristávame na veľkej ploche na okraji mesta. Tu nás už čaká zvoz. Do minúty je pri nás asi tak 80 detí a aj pár postarších domácich.
Nebyť tej oblačnosti, dalo by sa aj viac ako 320 .

 TRACKLOG

Aké to tu je, keď sa nelieta

7.11.
Ľudia, ako som spomínal. sú tu priatelskí. Každý rozpozná, že nie si domáci. No ak ale nevieš portugalsky, moc sa nedohovoríš. Angličtina nieje v kurze.

Zvláštností je tu veľa. 
Napr. vezieme sa z preletu, po ceste kde je 80ka ideme 150. Dobiehame policajné auto so zapnutými majákmi, na ceste dvojitá plná čiara. Policajti predbiehajú auto pred nimi, tak aj my. Potom náš šofér pridáva na 160 a obieha auto polície so zapnutými majákmi v mieste, kde je zákaz predbiehať. Všetko je ok.
Ako v afrike, aj tu jazdi pocestách veľa povozov ťahaných oslíkom, alebo koňom. 

Dokonca aj na koňoch jazdia po meste. 
Vraciame sa z nákupu a predbiehame troch jazcov na koňoch. To sme asi nemali robiť, rozbehli sa za nami, až som mal pocit, že nás prepadli kovboji .
S poľskymi pilotmi som navštívil pneuservis... tiež dobrý zážitok.
Guma zodraná až na dráty a chlapíci ju chceli lepiť.  Ufff. Chlapík sa snaží a vyťahuje ďalšiu z kopy na ceste. Tá ma 5 dier. Tak to teda nie. Ďalšia opäť zodraná, nakoniec vyberáme takú, ktorá má najmenší počet dier. Potom že vulkanizácia min. 2 hodiny. Tolko času nemáme, tak zajtra ráno. Inak ten servis je rodinná firma a okolo posedávajú ženy z ich rodiny. Mám pocit, že poskytujú ešte iné služby .
Čo sa týka jedla, to by bolo na zvlašť kapitolu. Ešte sa nestalo, že by som bol s niektorým nespokojný. Steiky sú asi najlepšie. Výber ovocia neskutočný , včera som konečne skúsil koko so slamkou, pekne vychladené. Paráda.
Každý deň tu natrafíš na nejaké nová zvieratka. 
Pri večeri nás navštívila tarantula, veľká ako ruka a pekne chlpatá. Na druhý deň ráno zapnem svetlo v mojej izbe a nad hlavou mám ďalšiu tarantulu, no ale menšiu .
Tiež je tu veľa rôznych jašteričiek, ale naštastie do izieb nechodia.
Ja mám na izbe malé žabky, aj ked vlastne to žabky niesú. Nedá sa ich zbaviť. No a jedni návštevníci mali hada v sprche. Po dvoch dňoch mi majiteľ povedal, že bol jedovatý. Takže tie moje žabky ani nebudem vyhánať.
Čo sa týka hadov, vyskytuje sa tu nejaký druh kobry a štrkáč.
Asi najkrajšie sú tu papagáje. Každé ráno k nám na raňajky jeden dolieta, každému sa snaží zobnúť čosi z taniera. Ale lietajú tu aj iné vtáky, pre nás zaujímavé. Počas preletov je vidieť množstvo vtákov Urubu, je ich niekoľko druhov, niektorí spolupracujú a jeden druh si robí z nás srandu .
Zaujímavé je sledovať ľudí v osadách a na vidieku. Ako ráno a večer posedávajú na priečeliach svojich domov. Alebo ležia v hamakách. To je závesná plachta a má ju asi každý Brazílec. Niektorí ani nemajú posteľ, celý život preležia a prespávajú na hamake. Všade ich tu predávajú. Je celkom príjemné v tom ležať.
Tiež pohyb zvierat ako kravy, kone alebo oslíky, je tu na voľno. Najhoršie je to v noci, keď sa vraciame z preletu. Zbadáš ich na ceste na poslednú chvíľu. Domáci šoféri akoby vedeli, kde sa vyskytujú a už v predstihu spomaľujú.
Prostredie, dokedy nepršalo, bolo veľmi suché. Po dvoch dňoch dažďa všetko rýchlo zozelenalo.
Čo sa týka tunajšieho alkoholu, skúsil som caipirinu a cachas, ale na tú našu slivovicu, ktorú som už mimochodom vypil, nemá. Posledné dúšky tej mojej slivky som, na znak priateľstva slovanov, dopil s poliakmi pred ich odchodom domov. Toľko môj pohľad na dianie okolo...

Piripiri

8.11.
Dnes to vypadalo na dlhý let. Polka trate oblačnosť vyžšieho patra  . Letím to južnejšou trasou. Za Tamborilom začali skákať chmáry, ale zachytenie do tej prvej ma odvádza mimo normálne prejazdnú oblasť.

Pred Porangou stále letím južne, čo tiež na zvoz a prípadné pristátie nieje zrovna najlepšie. Ale zdvíham sa tam. Pred Pedro2 sú už mraky rozliate do jedného a všade je tieň. Sem-tam slabý záblesk slnečných lúčov mi pomáha udržať sa. Vietor je trochu zo severu a tlačí ma to iným smerom, ako by som chcel. Aj tak to otáčam na Piripiri kvôli zvozu, ale aj kvôli tomu, že pod sebou už nevidím žiadnu cestu ani iné miesto na pristátie. Pristávam na okraji mesta kde stavajú novú benzínku, zhora to vypadalo ako dobrá volba na pristátie. Na zemi veľa piesku, čerstvý betón a kamene.
Zvoz je poblíž a tak nečakám dlho. Zvozové vozidlo je iba pre mňa, nik iný tu nepristál.
Neskôr v noci na prašnej ceste za Pedro 2 - niekto stopuje - šofér sa ma pýta - pilot?, ...neviem, zastavujeme. A veruže piloot, Poliak Rafal. Jeho zvoz nejak zlyhal a tak tu ostal visieť a čakal na odvoz 5 hodín, mimo signál GSM, naštastie pri usadlosti, kde bývala jedna rodinka. Valíme to ďalej, ale kedže sme unavení, ostávame spať v Crateusi. Spíme v lacnom hoteli bez klimatizácie. Na izbe iba starý ventilátor, ktorý mi nedá zaspať a tak skúšam systém zapnúť-vypnúť. Nechápem, ako to ti brazilci robia, spať v takom hice. Nepotrebujú ani pyžamo . Najlepšie je spať nahý. Izba je malá, s WC a sprchou. Tú som využil ako prvú. Ráno máme v cene aj raňajky, čo ma dosť prekvapilo, kedže cena ubytka bola tak nízka.
Je jasné, že na druhy deň už neletíme, čo je škoda. Po príchode na hotel sa dozvedám, že Gregors z Poľska to natiahol trochen ďalej, ako ja.
Inak mení sa tu aj osadenstvo pilotov, je to tu ako v prestupnej stanici. Piloti prichádzajú a odchádzajú. Napr. Kanadský tím sa tu zdržal asi len 5 dni. Po tom, čo ich kamoš hádzal záložku a skončil v nemocnici, všetci odišli domov. 
Nemci aj Švajčiari odišli a prišli ďalší frantici. Tiez aj rogalisti dorazili. Sem-tam sa objaví na kopci aj nejaký Brazílec.
TRACKLOG

16.11 

Dnes nastala malá zmena, zvozy už nebudú také komfortné, ako doteraz. Zmenil som systém zvozu ale webstránka s mojim trakovanim ostáva tá istá. V praxi to znamená, že musím, alebo mal by som letieť presne po zvozovej trase. Frantíci štartujú relatívne skoro a aj skoro odlietajú. Vyčkávam na štarte, aj vo vzduchu. Základne sa zdvihli na 1000 m. Moc sa mi to nepáči. Trochu som sa zamotal a dolieta ku mne Angličan na UP a tak chvíľu letíme spolu.

Alex je tu prvý deň a tak mu robím spoločnosť vo vzduchu. Nakoniec sa vyberáme každý iným smerom a ja nakoniec končím za Boa Viagem, asi 90km od štartu a mimo zvozovú trasu. V mieste, kde som pristál, fúkal dosť silný vietor. Pristál som pri hlavnej ceste a aspoň nemusím šlapať. Farmár ma už vezie do mesta, keď v tom zozadu na nás niekto vytrubuje.

Je dobré si rozumieť zo zvozovými šoférmi. Belo pre mňa prišiel, aj keď som mimo zvozovú trasu. No zadarmo to nebude :) Frantíci pristáli pri meste Madalena. Iba Honorín sa zviezol v slabej termike a pod neskutočne hustou vysokou oblačnosťou až na 360ty km, sánka dolu, šéfe!

Ráno je obloha zacirovaná. Štartujem pred 8-mou, začali sa robiť prvé mraky, sem-tam. Som zariskoval a skáčem cez dva kopčeky a pod cirovou oblačnosťou. 

Skupinka za mnou, Charlie, Tom a Alex to potom dávajú jednoduchšou trasou cez údolie a vyžšie kopčeky. 

Ja už sa vidím na zemi. Záveterná termka nesklamala, ale i tak znovu vyklesávam. Zo šťastím sa dvíham a pripájam sa ku skupine. Ďalej už letím opatrne a moja priemerka sa tým asi dosť znižuje. Charliemu dnes ide karta, naozaj to pekne valí, berie vždy dobrú stopu. 

Pri Monsinor Tabosa skupinka už letí viac južne, čo sa mne nechce. Ja to dávam 

pozdľž cesty kvôli zvozu. Dotáčam čo je možné a letím do doliny smer Nova Rusas. 
Mraky sú tam strapaté a aj termika je tam rozbitá, ostrá a nepríjemná. Za Nova Rusas opäť dotáčam do maxima.

Posledný stupák pred letom na náhornú plošinu bol pekne silný s rýchlym záberom, +9 mi zaklopil hlavu dozadu, až som sa zľakol ...ci pána ...našťastie ma neseklo v krku .

Také niečo som naposledy zažil pred 15-timi rokmi v Bassane.

Dostávam sa nad plošinu a mraky zmizli. A to znova letím cez neobývanú oblasť. 

Nové mraky sú až v Pedro2. Tam skúšam dva pekné mraky ale veľmi rýchlo ma posadilo na zem. Všade naokolo mraky ako z knihy Wingover. 

Charlie a Alex leteli dnes lepšou trasou, Alex dal 360 a Charlie dáva 400 - uff.
Dnešný zvoz je dlhý. Po ceste vyťahujeme brazílskeho vojaka, teda jeho auto, s ktorým vyletel z cesty.
Na hotel dochádzame po 1hod v noci.

Ujjuuuj
20.11.

Ďalsia zmena, zasa iný zvoz. Stránka spotu a trakovanie pre verejnosť nefunguje. Dnes mraky neskutočne skoro. 6:30 sú už naskákané a dravci točia ako nič. Štartujem zavčasu. Darí sa mi rýchlo nastúpať a aj odletieť od štartu, ale to je všetko. Kritický sa mi stáva 40. kilometer, kde ma posadilo na zem pod takým mrakom. Ujjuuuj. Pristávam na prašnú cestu pri jednej usadlosti.

Vietor mi však krídielko zatlačil do konárov malých stromkov a než som odopol sedačku tak môj padáčik bol už pekne zamotaný do konárov. Našťastie prichádzajú domáci a pomáhajú mi ho vytiahnuť. Sám by som to robil asi do noci. Rýchlo balím a odchádzam smerom na asfaltovú cestu. Neprejdem ani 50m a farmár prišiel po mňa na jeho motorke. Stretám Oliviera ako krokodíla Dundy kráčajúc od jedného jazera. Hneď je pri nás zvozový jeep, ktorý nás vysadil v jednej dedinke. Dávame občerstvenie. Padáky nechávame v jeepe, veď o chvíľu je spät, sme si mysleli... Veľký omyl. Totiž tento jeep neskôr ide po francúzov, ktori dnes skončia veľmi ďaleko a tým sa aj neskoro vrátia nazad, čiže až na druhý deň. A to znamená, že na ďalší deň neletím

Nás na ubytko berie iné auto. Večer Olievier oslavuje narodky a to už vieme, že môžme ponocovať, bo na druhý deň máme relax.

 

 

 

 

 

S bratmi Čechmi

21.11

Včera som sa stretol na štarte s priatelmi padáčkarmi s čiech.Dnes ked nemám na čom lietať robím im šoféra. Zistujem , že sú na zvozy , cesty necesty celkom dobre pripravení....SPOTy, mapy, sat telefon, waypointy..atd.

Obdivujem Janu , že sa nato s chlapcami dala. Mali mať jedno veľké auto, ale nevyšlo im to. A tak musia jazdiť na dvoch Dusteroch.

 

Miesto jedného pilota za volantom treba dvoch. Chlapci to dnes dotiahli ku Monsinhor Tabosa, kde sa stretame aj s Charliem a Tomom, tych ešte veziem viac na zapad odkial cestuju smer Tacima opäť skusiť štastie z lepším počasím a hádam s dlhým preletom.

Večer už dávam pivko s českýmí priateľmi na mojom ubytku.Uvidíme ako sa ďalšie dni ukáže počasie.

 

Neplánovane na pretekoch

25.11

Domáci piloti a aj majiteľ hotela ( tiež pilot - rogalista) ma presvdčili , aby som šiel do preteku XCeára. Čo som vôbec nemal v pláne. Ked, že sa mi to zdálo výhodné a tiež mi vybavili miestčko v preteku nemuseli ma dlho prehovárať. XCeára je pretek z limitovaným počtom pretekárov ( 15 rogalisti a 15 padáčkari).

Už včera a prevčerom dorazili nový piloti ako rogalisti aj padačkari , ktorí prišli iba kvôli preteku.

Dnes letím celkom v pohode a v istote. Mraky fungujú. No,ale iba po Monsinhor Tabossa. Sem som priletel severnejšou trasou. Od juhu bolo trocha výškovej oblačnosti a nechcelo sa mi veriť , že sa rýchlo rozpustí. Púštam sa do rovín smerom na západ, kde sa tvorili mraky. Po 30km sa nedokážem zdvihnuť a končím na osamotenej farme.

Už sa mi zdá celkom normálne, že keď zbalím výbavu do baglu príde ku mne farmár a berieme do svojho domu. Tam na mňa čakajú jeho žena s dcérou a ponúkajú mi jedlo, kávu atd. Teraz mám svoje zásoby a odmietam. Robím s nimi spoločnú fotku a odchádzam na asfaltku čakať zvozové auto.

Dnešný let mal iba 155km a trvalo mi to pomerne dlho vyše 5hodín. Lepšie lety boli cez 200km.

 

S Markom

26.11

Na štarte a so štartom sa dnes neak nik neponáhla. Sám neviem koľkí v poradí som štartoval. Asistenti so štartu po mne pokrikovali ta načo budem ešte čakať. Nie je ťažké sa udržať vo vzduchu, ale na 40km na jednom hrbku som sa nejak zasekal, čo ma zdržalo. Za sebou som nikoho doteraz nevidel. Asi na 60km ma dolieta angličan Mark na Enzo. Chvíľu spolu čo to potočíme a letíme ďalej na západ. Naše cesty sa potom delia a každý letí svojou cestou.

Mark mi pomerne rýchlo zmizol, keď som točil malu chmáru. Vietor a termika ma však odviali jeho smerom. Dolietam ho v malej výške, on potom mení smer letu a stráca sa mi v bezoblačnej oblohe. Neskôr, keď som nastúpal cez 2000m vidím ho v diaľke a dosť nízko. Pokračujem na Monsinhor Tabossa zase severnejšou trasou. Za Monsinhor si tak točím stupáčik a Mark ma znovu dolieta, neuveriteľné. Chvílľu letíme spolu a potom to isté každý má svoju trasu svoj smer. Opäť sa mi stráca. Dolietam do Nava Rusas a Mark pri mne s peknou výškou. Tu už viac spolupracujeme. Ja však nechcem dlho čakať a valím to na náhornú plošinu. Tam sa , ale dvíham veľmi pomaly. Mark to letí potom trochu južnejšie. Na plošine je veľa mrakov a veľké plochy sú v tieni. Opäť sa stretáme letíme viac menej rovnakým smerom , ale do 1km od seba. Dotáčam 4kový stupák pod základňu a Mark rovným letom k zemi, strácam ho z dohľadu je pomerne nízko. 20km pred Pedro2 Mark na mojej urovni, olalaa:)) Zase letíme spolu. Za Pedro2 sa vyhýbame mrakom, s ktorých padá voda. 

Mraky veľké, široké a tmave, blesky nelietajú na obzore žiadny cum Nb. Také lokálne prehánočky. Pred tým posledným musím šlapať do speedu. Trochu ma poprášilo. Ako sme sa vyhýbali tým prehánkovým mrakom odleteli sme viac na JZ  a neskôr to otáčame na sever ku Piripiri. Tam, ale už nedolietame a pristávame pred. Mark na asfaltku ja na poličko vedľa jednej osady.

Po pristátí na mňa doslova zautočili deti z miestnej školy. Hľadám miesto na zbalenie krídla. Lebo prehánka prešla pred pár minútami aj týmto miestom a všade jemne blatíčko. Chcem si vybaliť veci so sedačky, ale nemám kde, všade sú deti. Dofrčali ku mne 4ria motorkári. Ukazujem na jedného, že ho chcem na odvoz. Ako posledná ku mne dobieha pani učiteľka angliny. Spoločná fotka s deťmi a tradičný odvoz motorkou na asfaltovú zvozovú cestu.

Parametre dnešného letu 322km vyše 9 hodín letu.

Nebolo to rýchle, ale o to viac krásne. Perfektná spolupráca s Markom, ktorý veľa rokov lieta PWC. Letieť s takým borcom je potom ozajstná paráda.

 

Pod dekou

 

27.11

Od rána je obloha prehustená mrakmi, ktoré nie sú vysoké, ale zakrývajú podlahu a slnečné lúče sa dostavaju na zem veľmi ojedinele.

stúpania do 2metrov sem tam má niektoré jadro viac. Vietor aj to málo sfukuje.

Pristávam na 82km v malej osade blízko mesta Madalena. Nestačím vypnúť prístroje a celá farmárová rodina na mňa pozerá z spoza plotu:)

Farmár mi pomahá zbaliť veci. Dávam u neho pohár studenej vody a odváža ma motorkou na asfaltku. Tam spájam vysielačkou so zvozovým šoférom, ale ten ide ešte po rogalistov a tak ideme motorkou až do Madaleny kde počkám na zvoz v churascarii.

 

 

 

 

Anglické počasie

28.11.

 

Skoro ráno trochu tmavé mraky a pomerne nízko. Prichádzame na štart, mraky sa sotva o čosi zdvihli, ale už nie sú take tmavé. Štartuje sa o dosť neskôr. Asi nikto nemyslí na dlhé prelety. Na štart idem asi tak v polke pelotonu. Zatiaľ je to miestne lietanie, mraky sa zdvihli na 900m. Dlhšiu dobu sa iba vozím...z ľava do prava a naspäť, sem tam dopredu. Pár ľudí odlieta. Dnes sa letí viac JZ smerom. Vo výške je slabý V-SV. Neskôr dotáčam 1000m odlietam od kopca.

Pred sebou asi 3km vidím Marka na Enze. Stúpanie zoslablo a tak to tlačím na skalnatý kopec. Chvíľu ma to tam drži. Do doliny zasvietilo aspon trochu slnka, točia tam vtáky tak ešte s jedným francúzom sa tam chiľu potočíme:)  zostávam v nulke. Francúz to asi v bublinke natahuje, skúša. Pristávam na asfaltovej ceste a frantík asi o 500m dalej. Dnes to bol najkratší let v brazílii, 13km, uff

Dnes traja angličania dávajú v tomto ich typickom počasí 200km. Z ostatných pilotov do 50km max. Týmto ma angličania zosadili z prvého miesta. To by som nečakal.

 

Posledný deň

29.11.

 

Môj posledný deň v preteku a aj na preletoch v brazilii.

Zajtra skoro ráno odlietam do Ria. Je to dilema, či letieť na prelet, keď v noci musím odcestovať. Včera som si dohodol zvoz z trate iba pre mňa.

Ráno to na štarte vypadá celkom dobre, štartujem v dobrom čase a aj pomerne rýchlo sa vydávam na trať. Už nad štartom lietam spolu s rogalistami, vietor vo výške je svižný. Termika funguje parádne, tak to nie je nič strašné.

Dotáčam základňu spolu s rogalistami a vydávame sa na trať. Je to neskutočný pocit letieť s rogalami. Darí sa mi s nimi držať krok, na preskoku mi síce unikajú, ale v stupákoch sa vždy stretáme. Mraky sú pekne rozložené a aj základne sa zdvihli na +1600m. Na 40km sa rogalisti vracajú pár km nazad, nechápal som to. Letím ďalej, prvý mrak rozpad, ďalší to isté... už som pochopil, ale je už neskoro sa vrátiť. Skúšam sa chytiť prvého v poradí, no som nízko. Pristál som pri Madalene.

Aj tak dobre, ak by som letel ďalej, tak či tak by som musel pristať... Nestíhal by som môj odlet. Než je pri mne zvozové auto, dávam si ľahký obed. Po ceste ešte berieme rogalistov.

Najlepšie lety dnešného dňa: rogalisti 390km, padáčkári 370km (Mark)... tak to by som nestihol navrát v dobrom čase.

Večer odchádzam na letisko, aj keď najlepšie by bolo ostať. Domáci piloti rozprávajú o dobrej predpovedi na tento týžden.

 

XC Brazilia.

Oblasť Quixada je vynikajúce miesto na dlhé prelety-záfuky :))

Mnoho letových dní, t.j. 6 letových dní so siedmych.

Možnosť veľmi skorého štartu a silný vietor tomu do značnej miery pomáhajú. No ani svetové terény neobchádza počasie, keď je neletovo. To platí aj tu.  Napríklad je tak silný vietor, že ani najväčší odvažlivci neštarujú, alebo začne pršať a niekoľko dní sa čaká na vylepšenie. Bez asistentov na štarte a hlavného štartovača by cudzinci ani neodštartovali.

Takže terén nie je vhodný pre začiatočníkov alebo slabo vylietaných pilotov bez skúseností. Počas doby čo som tam pobudol sa aj tu takí vyskytli, ale viac nelietali než lietali.

Ani mne sa nevyhli problémy, a to vždy, keď bolo najlepšie počasie.

Pobyt tu bol veľmi príjemný, nakoľko ľudia sú tu veľmi priateľskí a aj všetko potrebné pre padáčkárov funguje, ako má. Zaléží samozrejme na predstave každého, čo očakáva, aké ubytovanie mu stačí a aký servis si zabezpečí.

Viac podrobností o hadám poskytnem na trstínskej založkovici. 

 

RIO DE JANEIRO

30.11 

 

Skoro ráno už som v Riu na letisku. Na oblohe veľa mrakov, ktoré sú nízko. Uvidím ako sa to vivinie za pár hodín. Celý deň mám na Rio, tak si tu chcem polietať. O desiatej to nevypadá o moc lepšie a nesiem svoju výbavu do úschovne. Tam stretám Silvia (zamestnanec letiska), ktorý mi vysvetluje situáciu s počasím za posledné dni. Vraj každé ráno to tu tak vypadá, ale v priebehu dňa je to podstatne lepšie.

A tak mením plán a predsa odchádzam na pristávačku.

Cesta autobusom trvá asi hodinu popri plážach, ale i mestom. Aspoň mám rýchlu prehliadku mesta. Na pristávačke je veľmi rušno a mám dojem ako by tu boli preteky rogalistov. Jeden lešenár za druhým . Všetko sú lešenárski tandemisti.

 

Je viedieť na štartovačku, nie sú tam celkom idealné podmienky a pre padáčkárov to nie je vôbec použiteľné. Fúka slabo a z boku. Sem tam sa prevalí cez štart chmára, alebo si tam na chvíľu sadne základňa. Domáci zbadali, že som cezpoľný, a tak sa vypytujú a ja tiež vlastne tahám od nich rozumy .

Neskôr ma zavolali na ich party opekačku a tak neodmietam, veď lietať sa nedá. Skúšajú na mne ich Cachacas. To nevedia, že u nás máme iné materialy

Celkom dobrá partia sú tí chlopíci, prevažne rogalisti. Zotrvám tam celé popoludnie, porobím pár fotiek na pristávačke, či surfistov čo skúšajú vlny atlantiku.

Predvečerom už odchádzam na letisko.

Ďalši plán je smer CHILE, trochu polietať s tandemom.

Počkám na letisku pasažierku Bašku a čau Rio.

 

FOTOALBUM