Vymazavam historiu na diskusii a narazil som na duriho prispevok. Bolo by skoda o toto zhodnotenie pekneho dna prist, tak som to nahodil sem, medzi clanky :)  Zaspominajte si ...

Brigádička.

Takže sedím doma pijem kávu a sumarizujem dnešný deň čo vlastne znamená že nadávam jako mi huba narástla – :-(
Takže začalo to veľmi biedne – sľúbil som že prídem na brigádu s terénnym autom - ale samozrejme nechce naštartovať :-) - jediné štastie že Igor je velice spoľahlivý človek a prišiel načas takže ma roztiahol – a uz fičíme na Orešky – čo znamená že ideme asi 80tkou - :-)
Jasné že padáky sme zobrali len pre istotu ak by sme si chceli zletiet z kopca –oooo -
Dofičali sme k Milošovi a tam uz čakala celá partia brigádnikov – samozrejme aj s padákmi – ak by sa náááááhodou dalo zletiet - naložili sme krompáce, motyku, hrable atd cement, štrk – a bááágle – a uz fičíme s Milošom hore na kopec - Igor s ostatnými chalanmi šlapú peši – teda vlastne utekajú, lebo však prečo by išli pomaly keď nemajú bágle???? No nie?
Cesta hore našťastie uúplne suchá aj ked pomerne rozbitá – ale Nivuška všetko zvládla v pohode :-) – takže zachvílku sme hore a uz aj kopeme, a samozrejme najviac makáme keď vidíme prichádzať ostatných spolubrigádnikov.- aby videli že sme už robili - takže už nemusíme :-).
Zišlo sa nás tu nakoniec celá kopa ľudí, takže jama vykopaná aj zabetónovaná bola zachvíľku – a tu musím spomenúť jedného velice šikovného človeka – Petlena - lepšie povedané asi jeho manželku – ktorá nám poslala za škatuľu Šamroniek , ktoré boli absolúúúuuutne fantastické a keby sme sa nehanbili, jeden pred druhým , tak ich sprášime za päť minút a určite treba pochválit aj Paliho slivovicu – kto si dal vie o čom vyprávam. Akurát že sme museli ešte raz isť s Milošom dole, lebo bolo málo betónu - samozrejme po ceste sme stretli Oxygena s Adrenom – tak keďže sú to už starší ľudia a strašne plakali a sľubovali hory-doly tak sme ich vyviezli hore so sebou.
Ked sme prišli hore niektorí už zlietavali jakože dole z kopca jako bolo dohodnuté – ale dosť dlho im to „trvalo“ a čo bolo najviac divné ďaľší čo štartovali boli dokonca nad kopcom a jako som videl – síce sa snažili ale ne a ne to zletieť.
Najväčší provokatér bol myslím Miro B v závese s Petlenom – ktorí to asi vzdali a prestali sa snažiť zletieť a nechali to na náhodu že kam ich zafúkne. Takže sme rýchlo dobetónovali a poďme do toho.
Nakoniec sme však slovo dodržali len niektorí napr. Ja , Dusanko,Adren, Pista atd – a naozaj sme to zleteli jako sa sluší a patrí na skúsených borcov – ostatní čo nevedia zlietavať – normálne lietali jak besní – a vyzeralo že už sa ani nesnazia tak moc dostať dole jako my – asi sa im to zaľúbilo – a niekto dokonca skončil na drzovku v Jablonici a tak podobne – to sa ešte vyzistí a upresní a budú z toho vyvodené dôsledky - konkrétnym osobám.
Ešte by som „vypichol“ :-) Igora , Miloša , Oxygena a Kuča – tež sa velice snažili – a Igorov triangel isto bude stáť za kuknutie.
Takže už len klasická kofolka u Korytara a kukať na nich ale hodinu, jak sa furt snažia dostať dole z tej strašnej výšky. Nakoniec sa im to všetkým bezpečne podarilo – dole sa nám ospravedlnili - takže deň aj celú akciu hodnotím ako velice úspešnú a vysokoefektívnu.
S Igorom sme sa v aute dohodli že odteraz vždy budeme hovoriť, že ideme na brigádu aby sa polietalo .
Toť vsio – howg – finito.

FOTODOKUMENTACIA