Rozhovor s Matonim o PWC v Denizli
S akými cieľmi si odchádzal na preteky svetového pohára (PWC) do tureckého Denizli?
Hlavne si pozrieť ako to tam funguje a odskúšať si lietanie s lepšími pilotmi. Vedel som, že formát takých pretekov ako je PWC je na vynikajúcej úrovni.
Obdivuhodné bolo ako organizátor zvládol celkové zaistenie súťaže... Vývoz na štart, zvoz z trate, občerstvenie... Zaujímavé bolo spracovanie informácií o pilotoch. Aby organizátor mal info kde sa jednotliví piloti nachádzajú po pristátí. Fungovalo to tak, že pilot po pristátí musel do 20minút odoslať SMS report s číslom pretekára a so súradnicou pristátia. Po prijatí tejto SMS organizátor v headqaurters videl prostredníctvom video projekcie presnú polohu pilota na mapovej časti.
Organizátor mal štyri úrovne informácií o pilotoch.
Prvá bola, že pilot ešte letí. Druhá bola, že pilot pristál a odoslal SMS report. Tretia bola, že pilot sa nachádza vo zvozovom autobuse. Štvrtá úroveň bola, že odovzdal GPS (teda je na hoteli a v poriadku).
Chýbal Tomáš Brauner. S českého týmu ďalej prišli Vrbenský, Ohlídal samozrejme Renča a nová krv Míra Pokorný. Silný bol tím Slovincov, ktorí tiež prišli s novými mladými pilotmi.
Lietanie na PWC-čku je dosť o lietaní v skupine a karty sa rozdávajú až na záverečnom doklze. To pocítili aj niektorí piloti na týchto pretekoch, napríklad Urban Valič ale aj Štefan Vyparina. Obaja lietali na dobrých pozíciách, ale skupina s nimi nespolupracovala. Skupina brala slabšie podmienky a čo je absurdné práve týmto pohltila jednotlivcov.
Aké skúsenosti si nabral počas týchto pretekov?
Čakal som trochu viac. Mal som trochu smolu na skupiny pilotov s ktorými som sa po štarte zdvíhal. To ma potom bodovo posadilo dozadu. V ďalších kolách boli štarty podľa poradia a to bola veľká nevýhoda. Aj keď som tlačil na pílu, takú stratu už nedokážeš bez trochy šťastia a podpory skupiny dobehnúť.
Kde vidíš svoje rezervy?
V taktickom rozhodovaní. Lietať častejšie veľké preteky kde môžem nabrať viac skúseností.
Aké je lietanie v Turecku a v čom je špecifické?
Lietanie v oblasti Denizli je asi jedno z najlepších pre prelety a preteky v Turecku. Podlaha v doline okolo Pamukkale a Denizli má okolo 250 mnm. Celé údolie je kryté pohorím v tvare podkovy. Na severnej časti sú pohoria vysoké približne 1600 m. Južné pohoria dosahujú výšky 2300 m, na ktorých aj teraz bolo vidieť pozostatky snehovej prikrývky a sú viac skalnaté. Svahy hôr sú posiate len riedkou vegetáciou. Zvyčajne zopár ihličnanov.
Počas preteku niektorí piloti dotáčali okolo 3800 mnm pri stúpaniach do 8 m/s. Ja som mával do 6 metríkov, ale žiadne rozbité úplná pohoda.
Okrem posledného tasku pretekov. Vtedy bol tretí deň po prechode studenej fronty a bola veľmi silná termika. Organizátor radšej task zrušil. Niektorí piloti si museli viackrát narovnávať nábežky. V doline bolo často vidieť silné a rýchle dust devils. Letieť tu XC prelet za takých podmienok ako sme tu zažili musí byť nádhera, ale aj pekná štreka.
Spolu s tebou boli na pretekoch ďalší traja Slováci a v národných tímoch ste skončili na 8-mom mieste. Je to jeden s najlepších výsledkov v histórií SVK. Nie náhodou najlepší?.
Nepoznám výsledky minulých rokov, ale určite je to pekný výsledok.
Čo by sa malo na Slovensku zmeniť aby sme dlhodobo dosahovali popredné umiestnenia na medzinárodných pretekoch?
Viac pilotov by malo lietať preteky, zbierať skúsenosti, zlepšovať sa... Myslím si, že na Slovensku lieta dosť málo pilotov preteky a zahraničné ešte menej. Do budúcnosti to nie je dobrá vízia. Aj u nás lieta veľa talentovaných pilotov, ale nemajú odvahu ísť na preteky. Napríklad v Česku sa mi zdá situácia oveľa lepšia. Aj keď tam majú tiež na túto tému svoje pripomienky. Dosť často nad tým rozmýšľam, prečo je to tak, hlavne teraz, keď som v športovej komisii.
Ako by sa to dalo zmeniť? 
Po niekoľkých kolách slovenského pohára sa mi zdá, že ani finančná podpora nie je najlepšia voľba pre získanie nových tvarí v súťažnom lietaní. Ľudia budú musieť asi sami nato prísť, že lietanie na pretekoch je v mnohom bezpečnejšie než napríklad lietanie rekreačné (v niektorých prípadoch). Napríklad náš klub na pretekoch na Inovci podporil svojich členov 50% zľavou na štartovnom, ale ani tu sa efekt nárastu pretekárov nezlepšil. Nejde o to byť piaty alebo desiaty, už len tá atmosféra pretekov, že sa snažíš doletieť s ďalšími pilotmi do cieľa stojí zato.
Na lepších pretekoch majú piloti zabezpečený lacný, alebo dokonca grátis zvoz z trate. Ak by pilot letel cross country, vráti sa späť z preletu za inú finančnú hotovosť a ešte k tomu z dlhých preletov aj hodne neskoro.
Chyba je možno aj v školách lietania, kde sú preteky opisované ako nebezpečná záležitosť. A potom tieto názory si ľudia prenášajú do budúcnosti. Tiež tomu nepomáhajú rôzne fóra, kde sa píšu polopravdy o situáciách na pretekoch, alebo vôbec o lietaní.
Ktoré z ďalších kôl PWC by si chcel absolvovať?
Už iba v Chorvátskom Buzete. A okrem toho posledné kolá slovenského pohára.